Peter Tóth

Kategórie
 
 
 
 
 

Peter Tóth

    

Svoje peniaze si spočítať vieme takmer všetci, otázka však znie, ako ich reálne dokážeme zhodnotiť v našom každodennom živote. Aj to patrí totiž k finančnej gramotnosti, ktorá je na Slovensku veľmi nízka. Svoje o tom vie aj učiteľ matematiky, informatiky a nového vyučovacieho predmetu financie v praxi a zároveň spoluautor učebníc s rovnakým názvom pre žiakov základných a stredných škôl, Peter Tóth. 

Ste autorom učebnice Financie v praxi pre žiakov 2. stupňa základných škôl, ktorá je odporúčaná Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, čo vás inšpirovalo k napísaniu učebnice?

Financiám a finančnému poradenstvu sa popri práci učiteľa matematiky venujem viac ako 7 rokov. Pred takmer dvomi rokmi ma oslovilo vydavateľstvo ABCedu s ponukou napísať učebnicu pre žiakov základných škôl. Nakoľko som mal veľa materiálov a pracovných listov, ktoré som si pripravoval pre svojich žiakov, začala sa mi rysovať v hlave predstava, ako by som mohol využiť moju prácu, ktorú som si roky odkladal po vyučovacej hodine do zásuvky. Dlho som neváhal a ponuku vydavateľstva som prijal. 

Vyštudovali ste učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov – matematiku a fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave.

Najprv som vyštudoval učiteľský smer na vysokej škole, neskôr metodiku ako vyučovať v rámci doktorandského štúdia na Matematicko-fyzikálnej fakulte a až potom prišlo obdobie, keď som sa výraznejšie začal venovať financiám a potrebám finančného vzdelávania. 

Ako veľa učiteľov, aj ja som si na nejaký čas „odskočil“ zo školstva a pôsobil som v komerčnej sfére. Nebudem tajiť, že motiváciou bolo aj nízke finančné ohodnotenie učiteľa. Pôsobil som v médiách, kde mojou hlavnou náplňou bolo sledovanie rentability, teda pomeru nákladov a výnosov televíznych programov, a efektívneho nakladania s financiami.  

To muselo byť zaujímavé... a po týchto skúsenostiach ste sa rozhodli robiť veci, ktoré majú skutočný zmysel. Čo bolo rozhodujúce, prečo ste sa vrátili aj do školstva, aká bola vaša cesta z televízie k vyučovaniu?

Po mojom pôsobení v komerčnom prostredí som chcel robiť aj veci, ktoré možno nie sú také populárne, ale sú pre život potrebné. A aby po mne ostalo aj niečo hmatateľné a inšpirujúce pre ďalšie zdokonaľovanie sa ľudí vo svete financií a tiež v súvislosti s lepším hospodárením s financiami a s budovaním lepšej životnej úrovne a budúcnosti. Uvedomil som si, že treba začať vzdelávať deti a rozhodol som sa vrátiť k svojmu pôvodnému povolaniu učiteľa matematiky. Takto môžem najviac prispieť k rozširovaniu vzdelanostnej úrovne detí a následne dospelých. Deti budú o pár rokov tiež dospelé a budú sa musieť samy finančne rozhodovať v dôležitých životných situáciách.

Ako vyzerá vyučovacia hodina a čo vlastne deti učíte? Čo ich najviac zaujíma?

Predovšetkým sa snažím o motiváciu, či už vhodnými príkladmi z histórie alebo doplnkovými aktivitami a hrami. Deti hlavne zaujíma, na čo majú nárok, napríklad v súvislosti s junior účtami v banke a s rodičovskými nastaveniami platobných kariet pre nich. Poteší ich, ak dokážu ušetriť pri používaní dát v telefóne.

Čo všetko sa deti z učebníc dozvedia a prečo ste vybrali práve tie dané témy? 

Východiskom sú témy, ktoré odporúča a obsahuje Národný štandard finančnej gramotnosti, schválený Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, ale aj veľa ďalších praktických tém.  Všetko, čo sa týka rodinného rozpočtu a rodinných financií, napríklad, ako ušetriť za elektrinu alebo vodu a teplo, ako platiť menej za mobil, načo sú dane a čo za ne, podľa čoho si vyberať bankový účet a platobnú kartu. 

Nadšene hovoríte, že žiaci sa na vašu hodinu o finančnej gramotnosti, v porovnaní s matematikou, ktorú vyučujete tiež, veľmi tešia. Čím to je?

Áno, je to tak. Na jednej bratislavskej základnej škole vyučujem predmet financie v praxi žiakov 7., 8., a 9. ročníka. Začíname históriou peňazí a postupne sa dostávame k nie takej dávnej minulosti, keď boli v platnosti slovenské koruny a k prepočtom eur na iné meny, či už v okolitých štátoch, alebo v rámci európskej únie. Dnes deti často cestujú nielen na dovolenky, ale aj školské výlety na Moravu, do Poľska či do Maďarska sú už pravidlom. V zahraničí deti často nevedia zhodnotiť, či je 300 českých korún veľa alebo málo zaplatiť  napríklad za tričko, alebo koľko tisíc forintov môžeme zaplatiť za bagetu. Učíme sa, napríklad, čítať faktúry za mobil a podľa čoho si ho máme vyberať, ako si najlepšie vybrať ponuku na výlety, dovolenky, či ako využívať rôzne druhy zliav, ktoré nám dnes už ponúkajú takmer v každom obchode. Riešime reálne veci zo života, napríklad, ako znížiť spotrebu za elektrinu, vodu, ako čítať faktúry a podobne. 

Myslím si, že žiaci vo veku 13 až 16 rokov si už uvedomujú potrebu zaoberať sa takýmito témami a zisťovaním benefitov, ktoré s nimi súvisia. Na hodinách financie v praxi som ako učiteľ ešte nikdy nedostal žiadnu z nekonečných otázok žiakov a študentov typu „A načo mi to bude?“ alebo „Kedy a kde toto v budúcnosti využijem?“.

Takéto vzdelanie by sa skutočne zišlo aj mnohým dospelým. Ako sme na tom s finančnou gramotnosťou?

Veľa Slovákov je presvedčených, že rozumie financiám. V rôznych testoch finančnej gramotnosti  sa za finančne gramotných považuje takmer 80 % Slovákov v produktívnom veku. Ani finančne sebavedomí však v testoch nedosahujú lepšie skóre v porovnaní s tými, ktorí rovno uvádzajú, že financiám nerozumejú. Okrem toho, že učím, venujem sa aj finančnému poradenstvu, čo ma často v rozhovoroch s klientami utvrdzuje, že s finančným vzdelávaním musíme začať už na školách, a to čo najskôr.

Čím ste sa inšpirovali pri tvorbe učebníc o finančnej gramotnosti? Ako dlho ste ich tvorili?

Svojou skúsenosťou zo školy a z praxe finančného sprostredkovateľa. Roky som zisťoval, čo deťom i dospelým robí najväčšie ťažkosti. Deťom v škole som sa snažil vštepovať aspoň základy finančnej gramotnosti, a preto som si vyrábal rôzne pracovné listy a pomôcky. A tie sa stali základom pre tvorbu pracovných učebníc. Na samotných učebniciach pracujem už vyše roka. 

Podľa súčasného stavu na školách asi nie je ľahké preraziť s novým vyučovacím predmetom. Prečo sa deti na školách finančnú gramotnosť neučia? 

Zatiaľ neexistuje samostatný predmet finančnej gramotnosti, je to len prierezová téma. Odporúčam využiť hodiny matematiky, občianskej náuky alebo techniky, ideálny by však bol samostatný pravidelný predmet.

V súčasnosti, žiaľ, vysoké školy a fakulty pedagogického zamerania nereagujú na nutnosť zaradiť nový študijný odbor, predmet zameraný na finančnú gramotnosť, a na takýto druh vzdelávania budúcich učiteľov nepripravujú. Problémom je aj minimum voľne dostupných použiteľných materiálov a metodík k výučbe základov finančnej gramotnosti. Aby mohli učitelia deti vzdelávať v oblasti finančnej gramotnosti, je nutné aj finančné vzdelávanie pre ich vlastné potreby. Učebnicu sme koncipovali nielen pre žiakov, ale ako samostatnú učebnicu, určenú pre učiteľov, s riešeniami a komentármi, s návodmi ako s učebnicou pracovať. Ponúka už vyriešené príklady, odkazy a  linky na zaujímavé web stránky, články a pod.

Čo robí žiakom základných a stredných škôl v oblasti financií najväčší problém?

Dnešné deti väčšinou nepoznajú hodnotu peňazí a hodnotu ľudskej práce. Ani veľa dospelých nie je  dostatočne zodpovedných za svoje životné a finančné rozhodnutia. Nie všetci si vedia správne plánovať svoje príjmy a výdaje, čo je veľkým predpokladom „úverového života“ v budúcnosti.  Často dostávam od detí otázky typu: Je 10 eur za toto veľa alebo nie?  Poznať hodnotu peňazí by sme ich mali učiť už s nástupom do školy, aby si v budúcnosti vedeli riadiť vlastné financie čo najzodpovednejšie, aby vedeli plánovať, sporiť, investovať.

Ako môže rozvoj finančnej gramotnosti v detstve ovplyvniť život človeka a jeho kvalitu v budúcnosti ?

Ak budú študenti brigádovať a neskôr pracovať,  budú rozumieť tomu, prečo dostanú menej, ako majú dohodnutú mzdu. Mali by tiež vedieť, čo sú to dane a odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a akú protihodnotu za ne dostanú. Budú si lepšie vedieť vybrať z veľkej ponuky bánk, v ktorej si otvoria účet s platobnou kartou, kedy a za akých podmienok môžu dostať hypotéku alebo kedy a prečo je dobré uzavrieť poistku. Budú si ľahšie vedieť vybrať v budúcnosti dodávateľa energií do domácnosti, budú vedieť ako šetriť a prečo je dôležité separovať odpad, alebo ako si vybrať najvhodnejšieho operátora telekomunikačných služieb.

Finančne negramotní ľudia dobiehajú v živote sami seba. Veľa ľudí končí doslova na ulici iba preto, že sa finančne zle rozhoduje. Ako sa pozeráte na túto skutočnosť? 

Áno, dôsledky finančnej negramotnosti vedú ľudí do bludnému kruhu – neprimerané míňanie, nevýhodné pôžičky, zadlžovanie sa, exekúcie. Návyk správneho hospodárenia s peniazmi a finančnej zodpovednosti v detstve má intenzívny vplyv na celkovú životnú stabilitu neskôr – v dospelosti. Niektorí sa nevedia vyhnúť rizikám spojeným s hospodárením s peniazmi. Ale ak ich budeme vzdelávať, finančné rozhodnutia budú pre nich jednoduchšie, dokážu si lepšie plánovať príjmy a výdaje, vyhnúť sa tak dlhom alebo zle zvoleným finančným produktom. 

Prezradíte nám niektoré z vašich plánov?

Bol by som rád, keby sa učebnica Financie v praxi dostala do čo najviac škôl na Slovensku a keby sa mali možnosť z nej učiť všetci žiaci na základných alebo stredných školách. S vydavateľstvom finišujeme na učebniciach odporúčaných pre 8. a 9. ročník ZŠ. Už teraz mám veľa materiálov, ktoré budú online doplnením učebníc, s ktorými učitelia a žiaci budú môcť pracovať. Mám v pláne sa aj naďalej venovať finančnému vzdelávaniu nielen žiakov, ale aj dospelých. Prajem si, aby sa podarilo presadiť zaradenie finančného  vzdelávania do povinných učebných osnov základných a stredných škôl. 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Plná (Desktop) verzia