Kategórie
 
 
 
 
 

Pracovné zošity versus kopírovanie

V posledných rokoch sa v školách rozmáha trend hromadenia veľkého množstva prefotených papierov. Učitelia už na svojich hodinách nepracuju s učebnicami či pracovnými zošitmi. Na túto problematiku sa môžeme pozrieť z rôznych uhlov. Vezmime si štandardného učiteľa, ktorý má rokmi overenú učebnicu, knihu, pracovný zošit alebo zbierku úloh, z ktorej čerpá úlohy alebo teoreticky zamerané edukačné materiály. Keď ich chce ďalej sprostredkovať svojím študentom, robí to formou kopírovania. Máloktorý učiteľ chce, aby všetci žiaci mali zakúpený pracovný zošit. Namiesto toho  ich každú hodinu zásobuje novými papiermi. V tomto článku vám podrobnou analýzou priblížime problematiku a vysvetlíme prínosy plynúce z kúpy originalnych pracovných zošitov.

V prvom rade nemalý problém predstavuje chaos, ktorý týmto vzniká. Študent dostane materiály v papierovej podobe takmer na každej vyučovacej hodine, každý deň. Netreba nám rozsiahle znalosti z matematiky, aby sme si dokázali predstaviť, aké množstvo papiera sa u študenta nahromadí v dlhšom časovom horizonte. Kým by mohol vlastniť, povedzme, desať pracovných zošitov zo všetkých vyučovacích predmetov, pričom v každom z nich by mal všetko pohromade, bolo by to preňho prínosnejšie. V dnešnom svete to však vyzerá tak, že študent má tašku, obaly či zakladače doslova preplnené dokrčenými papiermi, kde sa mu pletú a zlievajú nielen rôzne predmety, ale i v rámci jedného predmetu rôzne tematické celky. Vzniká chaos a neporiadok. Pokiaľ študent potrebuje nájsť jeden konkrétny papier, bude ho to stáť veľké úsilie a čas. Predstavme si situáciu, že píše polročnú písomku, na ktorú potrebuje možno i desiať papierov. Aj v prípade, že sa mu ich skutočne podarí všetky nájsť, isto nebudú v tom správnom poradí, ktoré rozhodne nemusí byť jednoducho dedukovateľné. Z toho dôvodu žiak príde   o možnosť postupovať pri štúdiu systematicky a chronologicky, na základe logických súvislosti.

Omnoho častejšie však študent všetky papiere nenájde. Zďaleka nie je potrebné hovoriť o polročných písomkách, stačí aby prešiel jediný jeden deň od odovzdania papiera. Učiteľ na hodine vyzve študentov, aby si vytiahli papiere z minulej hodiny. Značné percento študentov však tieto materiály stratí. Vina potom padá na nich, avšak je to skôr pravidlo ako výnimka, a preto si dovolím tvrdiť, že vina nespočíva v študentovej nezodpovednosti či dezorganizovanosti, ale v systéme.

Táto diera v systéme následne spôsobí určité narušenie chodu bezproblémového vyučovania. Študenti, ktorí daný papier nemajú, sú potrestaní. Častokrát môže do tejto nepriaznivej pozície študenta postaviť absencia na predošlej hodine. Tu si veľmi ľahko dokážeme predstaviť, že žiak, neprítomný na hodine, nie je schopný dostatočne sa pripraviť na ďalšiu hodinu. Učiteľ nedokáže garantovať,  a rozhodne by sa nemal spoliehať na to, že k študentovi sa všetky potrebné študijné materiály dostanú. Aj keby komunikácia medzi študentmi bola bezproblémová, zastávam ten názor, že toto nepatrí medzi povinnosti študenta. Študenti, ktorí rozmnožený materiál nemajú  kvôli  absencii alebo strate, nedokážu naplno využívať študijné podklady, ktoré by mali mať k dispozícií. Narušuje to chod vyučovacej hodiny a degraduje kvalitu edukačného procesu,  ničí úroveň vzdelania študenta.

Ďalším problémom je farebnosť. V dnešnom svete sú farebné obrázky takmer samozrejmosťou,  avšak kvôli výrazným rozdielom v cene  farebného toneru v porovnaní s čierno-bielym, učitelia siahajú po ekonomickejšej variante, ktorou je čierno-biele kopírovanie. To znamená všetky vizuálne prvky -'obrázky, mapy, grafy a pod., strácajú svoju farebnú podobu a študent ich vidí len v najrôznejších odtieňoch sivej. Opäť môžeme hovoriť o degradácií kvality vzdelávania, pretože takéto vizuálne prvky potom dokážu študenta zmiasť a znevýhodniť. Mnohé prvky si musí domýšľať a stráca prehľadnosť.

Verím, že ultimátny cieľ školstva by mal spočívať v presnom opaku jeho degradácie, a preto tento defekt spomaľujúci a poškodzujúci výučbu, by mal byť čo najskôr odstránený.

Ďalším výrazným problémom sú autorské práva. Je žalostné, že svet sa dostal do štádia, kedy je plagiátorstvo bežnou súčasťou života. Je dôležité mať na pamäti, že mnohonásobné prekopírovanie jednej knihy či zošita je nelegálne a v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky. Avšak,  je to bežná prax a zároveň problém, ktorý je nevyhnutné riešiť. Sám autor učebnice, pracovného zošita, zbierky úloh či akéhokoľvek iného študijného materiálu, vložil do diela kus svojej práce, je to jeho duševný majetok a je chránené autorskými právami. Nie je ťažké obchádzať legálne cesty a načierno si prekopírovať takmer čokoľvek, avšak je to nečestný spôsob fungovania, ktorý by rozhodne nemal byť tolerovaný. Vôbec nie na pravidelnej báze, čo sa deje v prípade istej časti učiteľov, ktorí  postupne rozmnožia celú knihu veľkému počtu študentov.  Robia to s úmyslom,  aby mohli študentom ponúknuť kvalitný obsah, ktorý často absentuje v dostupných učebniciach. Myslím, že učitelia, ktorých úlohou je edukovať, no zároveň i vychovávať dnešnú mládež, by im v prvom rade mali ísť príkladom. Týmto prístupom prezentujú študentom, že plagiátorstvo je nazávadné, neškodné a dobré. Opäť sa teda dostávame k opaku toho, čo by naše školstvo malo robiť. Ako chceme z mladých ľudí vychovávať čestných ľudí, ak im nejdeme príkladom? Ak im za vzor dávame ilegálne kopírovanie materiálov?

V poslednom rade by som sa rada venovala finančnému aspektu. Zakúpenie obyčajného pracovného zošita rozhodne nie je drahá investícia, spravidla je to 5 až 9 eur. Rozhodne stojí za to investovať možno o euro viac, pretože benefity a komfort, ktoré z toho získame, skutočne prevažujú  drobný rozdiel medzi cenou riadne viazanej knihy a desiatok až stoviek listov papiera.Zaplatí za to tak či onak rodina študenta. Učitelia tieto materiály netlačia na vlastné náklady, ale využívajú školské zariadenia.  Škola financuje tlačiarne, papiere a tonery z peňazí, na ktoré sa spravidla skladajú práve rodičia. Takže možno ich takýmto nepriamym spôsobom vyjde to množstvo listov možno na  dve eurá, pričom zakúpenie zošita by stálo necelé štyri eurá. Pre komfort a kvalitnejšiu edukáciu študenta je dôležité zohľadniť všetky faktory, a preto tvrdím, že prínosnejšia bude riadna verzia pracovného zošita.

Dúfam, že som nejednému z vás objasnila fakty a možno zmenila názor na problematiku riadne vydaných učebníc a pracovných zošitov.

 

Text: Tereza Okálová

foto: Canva

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
###newsletter pop up
Plná (Desktop) verzia