Augustová knižná polička

Kaviareň na konci sveta, John Strelecky, Tatran

Vonku ukazuje teplomer 30 stupňov v tieni, človek sa vyberie k vode, môže byť more, ale aj menšie mláky potešia, ľahne na deku či lehátko, aby ho neotravovali mravce, roztiahne slnečník a...

Samozrejme, asi tušíte. Vyberie knihu. Kniha je super, aj keď prihrmí letná búrka. Ja leto milujem, je to moje najobľúbenejšie ročné obdobie, rovnako ako jar, jeseň či zima. No v lete čítam knihy, ktoré počas školského roka čakajú na teplé dni. Beletriu.

Tento rok som natrafila na utešenú, útlu knižočku, Kaviareň na konci sveta s podnadpisom Príbeh o zmysle života. Keď som ju prečítala kúpila som ju ďalším mojim trom kamoškám. Darovala som im ju so slovami, že ak by som vedela písať, tak takéto niečo by som napísala. Áno, niekto môže z tohto vyjadrenia cítiť pýchu alebo neúctu, to by som bola nerada, skôr ide o bezhraničný obdiv. Ten chlapík dal na papier príbeh, ktorý už dlho nosím v hlave. Asi je to tým, že sa venuje téme, ktorá v nás mnohých rezonuje. Priority, hodnoty. Možno budem patetická, ak poviem, že prostredníctvom jednoduchého príbehu sa snaží poukázať na našu povrchnosť a priviesť nás k hĺbke nášho rozhodovania a konania. Alebo nás možno len zastaviť či spomaliť a nechať rozmýšľať. 

Som si vedomá, že nie každý si pri takejto literatúre oddýchne. V mojej knižnici sa dá nájsť aj nejaká tá romantika. Jednu dovolenku pri mori mi robila spoločnosť kniha od Lori Nelsonovej Spielmanovej – Zoznam všetkých želaní. Samozrejme romantika dojíma, ale táto je písaná aj s úžasným vtipom a je v nej niekoľko milých zvratov. Presne takých, aké sa mnohým dejú v ich reálnych životoch. Poznáte to, ak niekto povie: „To nevymyslíš...“. V mnohých momentoch pripomína vtip o džinovi z fľaše.

Aj pri tomto type literatúry sa raz prejavila moja úchylka. Áno, aj beletria môže mať neodolateľnú obálku. Knižnica na kolesách má úžasný dizajn, ale ten nebol pri našom prvom stretnutí najdôležitejší. Netuším, aký papier použil vydavateľ na obálku, ale moje dlane sa doňho na prvý dotyk zamilovali. Niekoľkokrát som si ho chodila len tak pohladiť do kníhkupectva, až som si raz povedala, že možno aj ten príbeh, ktorý chráni, bude taký neopísateľný. A bol. K tomu, čo si čitateľ nájde na obale knihy, by som doplnila len: trochu absurdný.

Text: Martina Totkovičová

Foto a grafická úprava: Rebeca Tomagová