Decembrová knižná polička

Elmer, David McKee, Verbarium

V tento predvianočný čas na mňa vyskočila reklama

Moje obľúbené kníhkupectvo si vybralo jeden z hitov môjho detstva, aby nám ukázalo, že aj kniha je super vianočný darček.

Ako aktívny propagátor sloganu: Na prvom stupni by sa mali deti naučiť čítať, aby sa po celý život mohli učiť čítaním, vediem k láske ku knihám aj svoje deti. Viem, že takýto úprimný vzťah je potrebné budovať od útleho veku a potom ho aktívne udržiavať. Už som písala, že moje deti dostávajú za vysvedčenie knihu. No a na Vianoce samozrejme tiež. Ja čítam skoro všetko, ale Vianoce majú pre mňa neopakovateľné čaro v tom, že sme si s deťmi vždy čítali krásne detské príbehy, ktoré si našli pod stromčekom. Moje deti z rozprávkových príbehov vyrástli, lebo rýchlo rastú. Ale ja sa už nikam neponáhľam a tak som si minulý rok, keď mi bolo trápne, kúpiť im detský príbeh povedal, že takéto knihy predsa môžem pod stromčekom nachádzať ja :) Dnes vám prezradím, čo mi Ježiško nadelil pred rokom z detskej literatúry a možno si poviete, to by sa mohlo páčiť aj môjmu malému rytierovi či mojej malej princeznej. Alebo aj mne :)

Prečo ma fascinujú príbehy písané pre deti? Lebo na rozdiel od tých pre dospelých, je v nich vždy ukrytá nejaká múdrosť a niekedy aj dve, tri, štyri... múdrosti. Sú vtipné, tak detsky a jednoducho, že sa občas prichytím, ako sa pri čítaní usmievam a niekedy aj nahlas smejem. Svet dospelých mi niekedy príde taký komplikovaný a vážny, a tak rada utekám do detského sveta cez dvere detských príbehov. A sú krásne ilustrované. Aj Elmer je. Keď boli moje deti malé, vždy sme pred čítaním večer vyjednávali, či najskôr obrázky, alebo až po prečítaní. Niekedy, keď to bola nová knižka, chceli vidieť obrázky až po prečítaní, aby si mohli príbeh predstavovať a potom sme si spolu pozreli, ako si hlavných hrdinov predstavil pán ilustrátor či ilustrátorka. Pri Elmerovi ma zaujala veselá ilustrácia na obálke, niečo podobné sme kreslili aj v škole, keď som chodila asi do 3. triedy. Ani 3+ v pravom hornom rohu obálky ma neodradilo, aby som si sadla na pohodlnú červenú lavičku v kníhkupectve a nezačítala sa do textu šlabikárovej veľkosti. Čítam už nejaký ten rok a aj vďaka tomu sa mi podarilo príbeh o inakosti zhltnúť za pár minút. Myslím si, že po prečítaní aj mnohí dospelí nájdu v sebe nejakého toho Elmera.

Šťastie je Líška, zlatá rybka, marhuľový džem, lístie na jeseň, veľký pomaranč, basketbalová lopta... Šťastie je vypočuť si jeden druhého, učiť sa nové veci... Raz na FB na mňa vybehol citát, netuším od koho, ale trochu ma donútil zamyslieť sa. Budem iba parafrázovať. Všetci rodičia sa snažia, aby ich deti boli šťastné a keď ste dospelý, zaujíma niekoho, či ste šťastný? Možno dospelí nevedia, čo je šťastie. Možno na to zabudli. A aj pre nich sú tu prekrásne knihy, ako je Šťastie je Líška. S úžasnými ilustráciami , grafikou a príbehom, aké nájdete len v detských knihách. Tak prečo ich pod stromčekom nenájdu aj dospeláci? Alebo ak je vám to trápne, zabaľte ich svojej ratolesti a potom sa ponúknite, že si ich spolu prečítate. Lebo aj to je šťastie.

Vianoce v sebe nosia neopakovaľné čaro. Už dvadsiaty krát pozeráme Perinbabu či Mrázika, vyjedáme koláčiky, ktoré pečieme len na Vianoce, chodíme spolu na prechádzky, navštevujeme sa... Sú najdlhšie večery v roku, vďaka ktorým môžeme byť celý deň v pyžame, už od obeda hrať spolu spoločenské hry a v posteli si čítať knihy, ktoré sme si celý rok odkladali, alebo ktoré sme si našli pod stromčekom. A možno, ak sa takto spomalíme a stíšime, uvedomíme si, že aj keď sme dospelí a možno sa už o to nikto nesnaží, sme šťastní. Lebo Šťastie je...

PS: Ak v sebe nosíte trochu staršie dieťa, nie úplného škôlkara, možno sa vám prihovoria tieto dve. Patria medzi moje obľúbené.

Text: Martina Totkovičová

Foto a grafická úprava: Rebeca Tomagová