Novembrová knižná polička

Dítě, škola a matematika, Milan Hejný, František Kuřina, Portál

Aj v novembri pokračujeme v predstavovaní kníh určených možno viac učiteľom matematiky. I keď, v dnešnej novej dobe som sa stretla aj s nemalou skupinkou rodičov, ktorí začali siahať po podobnej literatúre. Predsa len, online vzdelávanie prináša výzvy na rôznych stranách. Tak snáď inšpirujem aj ich. 

November bol tento rok plný hmiel a možno viac ako inokedy aj melanchólie. Mnohí sme ostali doma, len so svojimi najbližšími. Nestretávame kolegov v kuchynke, nejdeme s kamoškami na kávu a koláčik, či s kamošmi na pivo. Obmedzili sme aj návštevy našich starkých. My učitelia vidíme svojich žiakov len cez monitor počítača. 

Všimla som si, že s deťmi a manželom oveľa viac spomíname. Listujeme staré fotky a smejeme sa na situáciách ktoré sme sa nimi snažili zachytiť. Na jednej sobotnej prechádzke s mojimi deťmi som takto vytiahla celú kroniku na tému, prečo mám rada matematiku. Prečo som učiteľka matematiky. Prečo rada vymýšľam rôzne úlohy z matematiky. Rada sa o tieto spomienky podelím aj s vami. A tak mi vybrané knižky budú robiť skôr komparz ako hlavných hrdinov.

Keď som chodila do 4. triedy na ZŠ, naša súdružka učiteľka išla na nejaký čas do kúpeľov. 4.F triedu rozdelili do iných tried v ročníku. Mala som obrovské šťastie, dostala som sa na tých pár týždňov do triedy, kde som stretla jedného z najdôležitejších mužov môjho života. Ak by som nepočítala tých najbližších, môjho ocka, manžela a syna, tak si dovolím tvrdiť, že najdôležitejšieho muža môjho života. V tej triede učil matematiku vtedy pán doc. Milan Hejný, CSc. Bola som čistá jednotkárka, ale matika mi veľmi nešla. No tieto hodiny, to bol úplne iný svet. Plný objavovania, diskutovania, obhajovania, demokracie... (hovoríme o roku 1985). Nie len ja som bola očarená hodinami pána učiteľa, aj pani riaditeľka pochopila, že ide o niečo výnimočné. Rozhodla preto pre pána Hejného od 5. ročníka otvoriť matematickú triedu. Keď sa konali prijímačky, vyberali mi mandle a tak som donútila moju mamu podpísať reverz aby som na tie prijímačky mohla ísť. Prijali ma, a od septembra 1986 som začala navštevovať matematickú triedu na ZŠ Ho-Či-Minova. A vtedy sa mi otvorili dvere do úplne nového sveta.

Fascinoval ma úžasne prepracovaný systém hodnotenia založený na mesačnej báze, ktorý motivoval ako tých súťaživých tak aj tých pracovitých. Každý sa snažil dostať v mesačnom hodnotení medzi prvých 10 (do triedy nás chodilo 40). Ak ste boli v prvej desiatke, nemuseli ste totiž riešiť povinné domáce úlohy. Mohli ste riešiť tzv. DÚP, domáce úlohy pokročilých. Všetci sme chceli byť DÚPačkári :) Pekne som písala, mala som rada poriadok vo veciach a tak som sa stala správcom DÚPačiek , dodnes tú krabicu opatrujem ako poklad.

Na väčšine hodín som mala pocit, že pán učiteľ len zadal nejakú úlohu a potom si každú „blbosť“ ktorú kto povedal či napísal úhľadne zapisoval do veľkého, oranžového, linajkového zošita. Dnes viem, že to bol veľmi dôsledný kvalitatívny výskum, ktorý bol podkladom pre vznik knihy, z ktorej som sa neskôr učila na všetky skúšky, ktoré mali v názve slovo didaktika. Dostala prezývku Žltá kniha. Čo myslíte, prečo asi? A aj dnes si v nej rada listujem, keď hľadám inšpiráciu pre svoju prácu.

Dodnes s Miňom udržiavam živé priateľské vzťahy. Je to aj vďaka mojej práci, ktorú robím preto, lebo ja som už v desiatich rokoch vedela, že chcem byť učiteľka matematiky a chcem učiť tak, ako tento velikán didaktiky učil mňa. Celý môj život je pre mňa ON a samozrejme aj jeho knihy obrovskou inšpiráciou. Obdivujem nie len jeho matematické a didaktické umenie ale hlavne neopísateľnú ľudskosť, skromnosť a pracovitosť. Som vďačná, že máme to šťastie aspoň raz do roka stretnú sa aj naživo. Tieto stretnutia ma nabijú na celý rok.

27.11. je v kalendári Milana. Aj preto som chcela o Miňovi, jeho knihách a mojom celoživotnom obdive k nemu písať práve v novembri. Miňo, prajem ti hlavne veľa zdravia a radosti, ktorú ti prinášajú tvoji najbližší. :)

Dnes to možno bolo trochu viac osobné. Ak máte aj vy tento pocit, sme na rovnakej vlne.