Kto bol Imrich Karvaš?
Zuzana Markušová - Karvašová (1973) je kariérna koučka a konzultantka v oblasti riadenia a rozvoja ľudských zdrojov. Má viac ako dvadsaťročné skúsenosti v oblasti recruitmentu, talent manažmentu a kariérneho poradenstva. Je absolventkou Ekonomickej univerzity a napriek tomu, že jej kariéra smerovala skôr do oblasti, ktorú dnes mladí ľudia študujú ako organizačnú psychológiu či andragogiku, k ekonómii má doteraz blízky vzťah. Určite aj preto, lebo je vnučkou popredného slovenského ekonóma Imricha Karvaša. Preto naša prvá otázka smeruje práve tam: Zuzana, kto bol vlastne Imrich Karvaš?
Ako iste všetci vedia, Imrich Karvaš bol popredný, nielen slovenský, ale česko-slovenský ekonóm, národohospodár a dôsledne demokratický a pro-európsky medzivojnový politik. Dnes je najviac rozpoznaný ako guvernér národnej banky a minister zásobovania počas prvého vojnového slovenského štátu. Mnohí však nevedia, že predtým bol členom poslednej demokratickej československej vlády v Prahe, v ktorej bol jedným z dvoch ministrov, ktorí hlasovali za ozbrojený odpor proti nemeckej a maďarskej okupácii československého pohraničia.
Kým bol pre Vás Imrich Karvaš osobne, ako Váš „dedo“?
Ja som žiaľ mala len deväť rokov, keď náš dedo Karvaš -ako sme ho v rodine volali, zomrel. To bolo obdobie 70-tych rokov, keď mal už dedo silne podlomené zdravie. Po nacistickom koncentráku a dvoch komunistických uväzneniach bol takmer slepý a trpel post-traumatickou epilepsiou. Ale pamätám si ho ako láskavého človeka, ktorý sa napriek totalitnej izolácii rozhodol byť pre ďalšiu generáciu užitočný. Bol veľmi talentovaný aj na cudzie jazyky a súkromne, v malom panelákovom byte, keďže ho komunistický režim pripravil o všetok majetok, učil mladých ľudí nemecky a francúzsky. Ako malé dieťa som sa rada vkradla do jeho izby, kde mal práve súkromnú hodinu s nejakým študentom – vždy som dostala cukrík, aby som nevyrušovala. Zo mňa bankárka už určite nebude, ale túto lásku k jazykom a aj k mladým ľuďom mám asi po ňom... (smiech).
Práve sme si pripomenuli 78. výročie SNP a Imrich Karvaš je s týmto významným medzníkom slovenských nerozlučne spätý. Čo sa vlastne v tých augustových dňoch odohralo a aký dopad to malo na vašu rodinu?
Dedo Karvaš bol členom vlády prvého Slovenského štátu kvôli svojej odbornosti a skúsenostiam – prezidenta Tisa pri menovaní do funkcie upozornil, že je čechoslovakista, liberál a že s ním nemôže rátať ako s politickým a ideologickým spojencom. Tak sa stalo, že dedo bol najvyššie postaveným štátnym úradníkom, ktorý bol súčasťou tajného protifašistického odboja – celý čas hral veľmi nebezpečnú hru na ostrie noža. Bol samozrejme zapojený aj do príprav Povstania a v posledných dňoch pred jeho vypuknutím zabezpečil presun peňazí na financovanie povstaleckých aktivít z Bratislavy do Banskej Bystrice. Zároveň sa v spolupráci so švajčiarskym veľvyslancom snažil presunúť zlato a iné aktíva národnej banky do Švajčiarska, aby na ne nemohol Hitler siahnuť. To všetko sa už v prvých dňoch po vypuknutí povstania nedalo úplne utajiť pred ostatnými členmi vlády a podľa všetkého dostalo Gestapo naňho udanie. Dedo stihol poslať svoju manželku a tri deti - môj otec vtedy nemal ešte ani rok, na stredné Slovensko, ale on sám to už nestihol a Gestapo ho zatklo.
Počuli sme, že ste si toto strastiplné obdobie dedovho života tento rok pripomenuli priamo na pamätných miestach. Kde ste sa teda ocitli?
Spojili sme tento rok pri letnej dovolenke príjemné s užitočným a vydali sme sa na miesto, kde bol Imrich Karvaš z rúk Gestapa oslobodený. Dedo sa totiž ocitol vo výnimočnej skupine prominentných Hitlerových väzňov. Ako front postupoval, presúvali ich z jedného koncentráku do druhého, až skončili v hlbokých alpských dolinách Tirolska. Rozsudky smrti boli Hitlerom na všetkých členov skupiny podpísané, takže jednotka SS, ktorá ich strážila a sprevádzala, mohla ktoréhokoľvek z nich okamžite popraviť. To však odkladali do poslednej chvíle, lebo Hitler ich chcel zjavne použiť ako rukojemníkov pri posledných vyjednávaniach s víťazmi vojny. Veď v skupine s Imrichom Karvašom boli ľudia ako francúzsky premiér Blum, rakúsky premiér Schuschnigg, Generál Halder a ďalší nemeckí generáli, ktorí sa snažili Hitlera odstrániť, členovia európskych šľachtických rodov ako napr. Princ Filip Hessenský, a mnohí iní. Žiaľ, niektorých popraviť stihli. Napríklad známeho teológa a spisovateľa Dietricha Bonhoeffera a admirála Canarisa popravili, keď bola celá skupina ešte v koncentráku Flossenburg. V jednej doline v južnom Tirolsku sa rozhodol proti jednotke SS, ktorá skupinu sprevádzala, zakročiť veliteľ nemeckého Wehrmachtu a na svoju zodpovednosť skupinu oslobodil. Nevedel však, čo s nimi ďalej robiť – bolo síce už 30.apríla 1945 a nemecká armáda už vedela, že vojna je prakticky skončená, ale kapitulácia ešte nebola podpísaná a jednotky SS boli pre všetkých nebezpečné.
Ako sa do príbehu dostal hotel pri Lago di Braies v talianskych Dolomitoch?
V kritickej chvíli sa na mieste našla statočná žena, Emma Heiss-Hellenstainer - jej rodina vlastnila letný hotel pri Lago di Braies. Ten rýchle uviedla do prevádzky, aj keď ešte nebola sezóna a celú skupinu 139 väzňov tam ubytovala. Medzi ľuďmi v dedine zorganizovala zbierku šatstva, liekov a postarala sa o všetkých tak, ako to len bolo možné. Tam, uprostred nádherných talianskych Dolomitov, ich nakoniec našli neskôr v máji jednotky americkej armády. Hotel, ktorý si zachoval svoj klasický ráz, dnes vlastní a vedie vnučka tejto statočnej ženy, Caroline M. Heissová. Strávili sme u nej pri Lago di Braies niekoľko krásnych dní. To miesto sa nachádza v krásnej prírode a ponúka skvelé príležitosti pre turistiku, skalné lezenie či kanoistiku. Pre nás má to miesto samozrejme genius loci, špeciálneho ducha - mobiliár hotela je historický a na kaplnke v areáli záhrady je pamätná tabuľa venovaná skupine prominentných Hitlerových väzňov. Je takmer zázračné, že na historickej fotografii ktorá vznikla po príchode Američanov pred vchodom do hotela, je zachytená len malá časť celej skupiny a Imrich Karvaš na tejto slávnej fotke je.
Pre nás - vydavateľstvo učebníc - je Imrich Karvaš inšpiratívny aj ako autor učebnice ekonómie. Kedy to všetko napriek neuveriteľnému vypätiu a utrpeniu stihol?
Tú vysokoškolskú učebnicu vydala Matica slovenská pod názvom „Základy hospodárskej vedy“ v roku 1947. Dedo na texte zjavne pracoval už dlhšie a keď sa spamätal z nacistického koncentračného tábora, dielo dokončil a vydal v období, keď bol na krátky čas dekanom Právnickej fakulty UK. Po komunistickom prevrate on a celé jeho dielo upadlo do nemilosti. Doteraz je málo známe, že sa jedná o prvú pôvodnú komplexnú učebnicu makroekonómie napísanú slovenským odborníkom. O dedovej vášni pre tento odbor svedčí aj fakt, že do nacistického väzenia si stihol do malej osobnej batožiny pribaliť len dve-tri knihy, medzi ktorými nechýbalo Thompsonovo dielo „Elements of Economics“. Vo svojich pamätiach spomína, že to vo väzení bolo práve rozmýšľanie o intelektuálnych a duchovných veciach, ktoré mu pomáhalo vydržať.
Aký odkaz má dielo Imricha Karvaša pre dnešnú mladú generáciu?
Myslím, že dedo Karvaš by snahu vášho vydavateľstva vzdelávať mládež v oblasti finančnej a ekonomickej gramotnosti považoval za veľmi dôležitú. Veď v predslove svojej vysokoškolskej učebnice napísal, že „Znalosť základných hospodárskych princípov a poučiek je súčasťou občianskej výchovy. Táto požiadavka je prirodzená, keďže riešenie hospodárskych problémov prestalo byť doménou úzkeho okruhu odborníkov... a ak nechceme, aby sa o hospodárskych otázkach rozhodovalo improvizovane a diletantsky, treba dať čo najväčšiemu počtu ľudí odborné ekonomické vzdelanie.“ To znie ako dobrý odkaz pre súčasné vzdelávanie...
Pripravili: Mária Okálová
Zuzana Markušová, Marek Markuš
Foto: zo súkromnej zbierky rodiny Karvašových a Markušových