Matematika je krásna

PaedDr. Lucia Ficová, PhD. vyštudovala matematiku so zameraním na 2. stupeň základnej školy na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení magisterského štúdia pokračovala v doktorandskom štúdiu v odbore Predškolská a elementárna pedagogika. V rozhovore sa s nami podelila o svoje skúsenosti v oblasti matematického vzdelávania z pohľadu rodiča, učiteľa, autora a lektora rôznych vzdelávacích materiálov, ktoré v oblasti matematiky svet vzdelávania obohacujú.

Vyštudovali ste matematiku, ktorej svojim spôsobom ostávate verná dodnes. Vedeli by ste nám priblížiť, čomu všetkému ste sa v oblasti matematického vzdelávania doposiaľ venovali?

Matematika je krásna exaktná veda, ktorej krása spočíva v presne nastavených pravidlách. A to ma fascinovalo už od mojich študentských čias. Tento svoj záujem som následne prehlbovala na vysokej škole a v rámci doktorandského štúdia to bolo rozhodnutie viac ako jasné, že matematika bude mojim dlhodobým zameraním a bude ma zrejme sprevádzať celý život. Matematike som sa venovala ako odborná asistentka na vysokej škole, kde som po ukončení doktorandského štúdia pôsobila, ale aj ako učiteľka na základnej škole. V rámci tohto obdobia som dostala príležitosť, byť súčasťou procesu tvorby rôznych učebných materiálov zameraných na primárny a predprimárny stupeň vzdelávania. Tento proces prípravy rôznych materiálov, či už z pohľadu autora, lektora alebo konečného užívateľa ma natoľko zaujal, že tejto oblasti svojho pôsobenia som verná dodnes.

Učiteľstvo ste si vyskúšali s rôznymi vekovými kategóriami. Hoci predmet zostáva rovnaký, okolnosti a žiaci v laviciach sú stále iní. Ako by ste zhodnotili podobnosti a rozdiely medzi jednotlivými vekovými kategóriami?

 Každá skupina detí/žiakov/študentov a to nielen z pohľadu veku je niečím zaujímavá, špecifická, výnimočná. Na vysokej škole bolo pre mňa výzvou presvedčiť študentov o tom, že aj keď matematický obsah majú osvojení (veď kto by už v dospelosti nezvládol obsah prvého stupňa vzdelávania), je dôležité ako to žiakov na prvom stupni dokážu naučiť. Dôležité bolo primäť študentov k uvažovaniu o tom, aké rôzne predstavy alebo prekoncpety môžu v danej oblasti matematiky mať žiaci danej vekovej kategórii a ako je potrebné s nimi správne pracovať, aby som ako učiteľ odviedol výbornú prácu. V základnej škole bolo nádherné sledovať, ako dokážu žiaci pracovať a objavovať rôzne spôsoby riešenia daného problému. Nikdy som žiakom nevnucovala žiaden algoritmus na riešenie úloh. Rada som si vypočula každý spôsob riešenia, a keď som videla, že pri argumentácii žiak presne vie o čom hovorí, tak som ho v spôsobe riešenia len podporila.

Bez ohľadu na vekovú kategóriu žiakov je v matematike kľúčová práca s informáciami a ich sprostredkovanie v primeranej forme. Každé dieťa/žiak/študent má totiž iné potreby, ktoré je nutné reflektovať a vedieť im prispôsobiť metódy vzdelávania. Aj v tom spočíva krása matematiky - nestačí jej len rozumieť, je potrebné vedieť sa o tieto vedomosti efektívne podeliť s ostatnými.

 Dalo by sa povedať, že dnes by Vám už ani len nenapadlo venovať sa inej profesii. Vždy ste mali kladný vzťah k matematike a plánovali túto životnú cestu?

Dnes už veru nie. No pri dnešných možnostiach si viem predstaviť, že vietor by ma možno vedel zaviať aj úplne niekde inde. Neviem, či sa dá povedať, že v čase keď som sa rozhodovala, kam pôjdem študovať na vysokú školu, som si práve plánovala životnú cestu. Avšak profesiu učiteľa som považovala za atraktívnu a veľmi dôležitú. Dnes už táto profesia nie je až takou atraktívnou, ale napriek tomu si myslím, že je jednou z najdôležitejších profesií hlavne v príprave našej budúcej generácie.

Skutočnosť, že pri matematike zostávate doteraz je vizitkou Vašej vášne pre tento predmet. Čo Vás na práci učiteľky napĺňalo najviac?

 Tak ako pri zdravotníkoch aj pri učiteľoch je ich povolanie poslaním. Väčšina dospelých má určité zautomatizované algoritmy, ktoré pri počítaní úloh používa. Na základe vlastnej skúsenosti očakáva, že aj ostatní budú úlohy počítať rovnako. A čaro učiteľstva je práve v tom, že tí žiaci Vám ukážu pravý opak. Žiaci častokrát aplikujú sedliacky um a kreativitu, aby úlohu vyriešili. Preto by mal učiteľ ponúknuť žiakom široké spektrum rôznych spôsobov osvojenia si daného obsahu a nechať ich vybrať si, čo im vyhovuje. Dôležité je, aby dané vedomosti dokázal žiak použiť pri reálnych situáciách v živote.

 Vyučovanie matematiky máte nepochybne v malíčku. Napriek tomu však nemôže byť všetko ružové a z času na čas sa vyskytnú rozličné ťažkosti. Čo bolo na práci učiteľky najnáročnejšie a ako ste sa s problémami dokázali vysporiadať?

 Najväčšou výzvou v každej triede bolo pre mňa, adekvátnym spôsobom dokázať reflektovať na rôznorodosť danej skupiny žiakov z pohľadu výkonu.  Dôležité je venovať sa žiakom, ktorí progresujú pomalším tempom a vyhovujú im iné metódy učenia. Vždy sa mi vyplatilo, keď som žiakom venovala pozornosť navyše, pretože pokrok sa vždy časom ukázal. Pre trojkára je aj malý krôčik krôčikom a všetku snahu treba oceniť. Zároveň však nemožno opomenúť šikovných a talentovaných žiakov, ktorí napredujú rýchlejšie. Práve títo žiaci častokrát vedia podať pomocnú ruku svojím rovesníkom, ktorí nad matematikou premýšľajú inak. Vždy som mala radosť, keď si žiaci navzájom pomáhali.

 Sama ste sa nedávno vrátili z materskej a doma máte malého škôlkara. Pri vzdelávaní najmenších je kľúčové upútať ich hravou a zaujímavou formou. Čo podľa Vás škôlkarom alebo žiakom na prvom stupni pri učení pomáha a aké pomôcky im, naopak, chýbajú?

 Nemyslím si, že by deťom/žiakom v škôlke alebo na prvom stupni chýbali nejaké pomôcky. Pomôcok je dostatok, treba si len dobre vybrať a efektívne ich v procese učenia využívať. Dôležité je uvedomiť si, že deti/žiaci týchto vekových kategórií by mali v proces hrania/učenia sa zapájať čo najviac zmyslov. Iba takýmto spôsobom dokážeme v danom veku zabezpečiť trvalejšie poznatky, ktoré vznikli na základe vlastnej skúsenosti. Na to už z hľadiska obsahu vo vyšších ročníkoch až tak veľmi priestor nie je.

Ste spoluautorkou Autokorektívnych kartičiek pre škôlkarov. V čom sú kartičky výnimočné a ako hodnotíte ich edukačný prínos pre deti? V čom sú Autokorektívne kartičky podľa Vás unikátne a ako pomáhajú v procese učenia?

Autokorektívne kartičky sú prispôsobené deťom vo veku od 4 do 6 rokov. Pre danú vekovú kategóriu sú spracované veľmi atraktívne. Autokorektívne kartičky pre škôlkarov sú  rozdelené do štyroch tematických oblastí - orientácia v rovine a priestore, identifikácia základných geometrických útvarov, význam mnohosti čísla a logika. Úlohy sú gradované podľa náročnosti, vďaka čomu deti nemajú pocit, že robia stále dookola to isté. Vďaka rôznej náročnosti je možné identifikovať limity - na niektoré úlohy je jednoducho potrebné dozrieť. Hoci prístup dospelého je dôležitý, vďaka autokorektívnej funkcii s kartičkami dokáže dieťa fungovať aj samo. Som vďačná za to, že som mohla byť pri tvorbe autokorektívnych kartičiek.

 Do tejto vekovej kategórie spadá aj Váš syn. Bol Vám inšpiráciou pri tvorbe Autokorektívnych kartičiek? Aplikujete metódy hravého učenia aj pri jeho výchove?

 Malý Kubo sa na mnohé veci díva inak ako ja, čo je prirodzené, ale pri určitých aktivitách ma to tak akosi vždy prekvapí. A to je inšpirácia, ktorá je na nezaplatenie. Ako rodič sa už na veľa vecí pri učení pozerám trošku jemnejšou optikou a stále viac a viac si uvedomujem ako je potrebné reflektovať na špecifiká každého dieťaťa. S Kubom realizujeme rôzne činnosti, ale hlavne sa o všetkom rozprávame a tým dokážeme zistiť v akých súvislostiach vníma svoje okolie. Pri vytváraní autokorektívnych kartičiek som mala na pamäti, s čím sa môj syn rád hrá, čo je pre neho atraktívne a čomu dokáže venovať svoj čas. Aj keď ešte ako 3,5 ročný nedokáže realizovať samostatne tieto autokorektívne kartičky, na základe mojich presných inštrukcií dokáže vyriešiť jednotlivé kartičky a najviac sa teší z obrázku, ktorý sa mu podarí poskladať. Aj samotný obrázok je fantastickou pomôckou na orientáciu, identifikovanie objektov a určovanie charakteristických vlastností týchto objektov. Takže áno, Kubko je mojou veľkou inšpiráciou.

 Znie to výborne a pevne verím, že Autokorektívne kartičky budú atraktívne pre danú vekovú kategóriu. Venovali ste sa, prípadne pracujete momentálne aj na iných projektoch?

 Projektov je veľa, času málo. V procese prípravy je momentálne učebnica pre žiakov 5. ročníka. Verím, že jej finalizácia bude úspešná a čoskoro uzrie svetlo. Priebežne realizujem lektorskú a recenznú činnosť v rámci učebnicovej politiky. Všetok ďalší čas venujem momentálne svojej rodine, v ktorej mám veľkú oporu a bez nej by toto všetko nebolo možné, okrem mojich bežných pracovných povinností.

 Každý máme nejaké koníčky, pri ktorých dokážeme jednoducho “vypnúť”. Hoci matematika je neoddeliteľnou súčasťou Vášho života, máte aj vy nejaké bokovky, ktorým sa venujete vo voľnom čase?  

Samozrejme, že áno. Mojou najväčšou bokovkou je manžel a syn :). Veľmi rada trávim svoj voľný čas s nimi a aktívne. A vlastne to sa pri dieťati asi ani inak nedá. Ale keď mám priestor iba pre seba, tak obúvam botasky a bežím kam ma nohy vedú. Zatiaľ som neprišla na lepší a hlavne  menej fyzicky náročný spôsob psychohygieny. Každopádne však funguje perfektne.

 Ďakujem krásne, že ste si našli čas na tento rozhovor a prajem ešte veľa úspechov!

 Rozhovor pripravila Tereza Okálová