Októbrová knižná polička
Matematické cítenie, Jo Boaler, Tatran
Ako som sľúbila, jeseň venujem škole a knihám, ktoré s ňou priamo súvisia. Tento rok je október skutočne jesenný. Teploty podpriemerné, počasie pod psa. A tak som sa predzásobila sviečkami, nech si aspoň doma vytváram príjemnú teplú atmosféru. Z perináku som vybrala teplú deku a z knižnice moje dve obľúbené, ktoré by som vám rada predstavila. Dnes to nebude len o matematike, aj keď by to mohlo tak zozačiatku vyzerať. Budem dúfať, že Matematické cítenie a Moderní vyučování oslovia aj vás a dostanú šancu stať sa vašou inšpiráciou.
Ak sa niekto potrebuje vypnúť ide behať, niekto varí, niekto sa rád dobre napapá, niekto si chodí do obchodov skúšať šaty, niekto si ich chodí kupovať a ja chodím do kníhkupectva. Už som túto svoju úchylku spomínala. Vôbec nie je lacná, ale nemôžem si pomôcť. Raz som pri takejto „psychohygiene“ stretla knihu, ktorá bola v regáli Novinky. Mala úžasnú bielu obálku, v tom čase som ulietavala na takýchto „prázdnych“ obálkach a neodolateľný podnadpis: Odhaľte POTENCIÁL študentov prostredníctvom kreatívnej matematiky, motivačného prístupu a INOVATÍVNEHO SPÔSOBU UČENIA. Niekoho by možno odradil, mňa povzbudil. A tak som si kúpila, dnes môžem povedať, že skoro nevyčerpateľnú truhlicu citátov, ktoré sa od toho momentu pravidelne objavujú vo všetkých mojich vystúpeniach na rôznych seminároch, či konferenciách. Mám pocit, že mnohé z nich za tie roky už tak trochu zľudoveli.
Som nesmierne vďačná, že je na trhu takáto kniha. Mne je sympatická nie len filozofiou, ktorú prezentuje, ale aj jazykom, ktorý pri písaní Matematického cítenia zvolila. Nie je to vedecký štýl napriek tomu, že autorka pôsobí vo vedeckých kruhoch, vychádza z mnohých záverov vedeckých výskumov a je profesorkou na Stanforde. Jazyk je ľahký, opisný, veľmi zrozumiteľný, popretkávaný množstvom inšpiratívnych príkladov z praxe. Na nich sa snaží sprostredkovávať zadania, ktoré môžu byť zaujímavé ako pre 8 tak pre 15 ročného riešiteľa. A možno aj pre štyridsiatnika. Čo ale považujem za najúžasnejšie, že skoro na každej strane sa snaží vyvrátiť stereotyp, že vedieť matematiku môžu len vyvolení a to tí, čo na ňu „majú bunky“. Zanecháva za sebou odkaz, že práca s chybou a usilovnosť idú ruka v ruke so znalosťou matematiky, nie nejaké pochybné „matematické bunky“.
Možno je to náhoda a možno ani nie, ale tento mesiac ju cituje aj Vlado Burjan vo svojej Dobrej škole. Ako som už spomínala inšpiratívna je asi nie len pre mňa :)
Ako dvojča k Matematickému cíteniu som z knižnice vybrala už spomínané Moderní vyučování od Geoffreyho Pettyho.
Použiť v nadpise knihy prídavné meno nový či moderný je prinajmenšom odvážne. Ak bude kniha na policiach 5 rokov, bude skutočne ešte nová či moderná? Nepríde niekto, kto by predstavil niečo modernejšie? Ja som si svoje prvé vydanie tejto knihy kúpila v 1996, keď som bola študentkou učiteľsva matematiky a fyziky na bratislavskom Matfyze (takže ju mám dlhšie, ako 5 rokov, aj keď moje prvé vydanie mi niekto zabudol vrátiť). Už si nepamätám, či nám ju niekto odporučil v rámci štúdia, alebo si ma našla podobne ako Matematické cítenie, ale veľmi mi pomohla. Dodnes, aj keď nie som celkom stotožnená s tým moderným, ju považujem za skutočne nadčasovú a rovnako, ako tomu je pri Matematickom cítení aj tu mám svoj obľúbený, v tomto prípade obrázkový, citát. Používam ho vždy, keď rozprávam o tom, ako správne nastaviť pri riešení problémových ale aj akýchkoľvek úloh gradáciu. A to aj napriek tomu, že v knihe sa sním stretnete v kapitole venovanej chvále a kritike.
Dnes to možno bolo trochu viac učebnicové. Ak máte aj vy tento pocit, tak sme na rovnakej vlne. Mne začal semester a obe zo spomínaných kníh rada odporúčam mojim študentkám. Ak keby hneď neboli učiteľkami, určite v nich nájdu mnoho inšpirácií. A ja, aby som ostala v obraze, si večer zapálim tie sviečky a budem si v nich rada a s láskou listovať a možno sa aj čudovať, čo som si minule zvýraznila svojou žltou ceruzkou.
