Význam rozvoja finančnej gramotnosti v školských vzdelávacích programoch

Náš vzťah k peniazom nepredstavuje len sen zarábať viac. Ide o schopnosť hospodáriť s nimi, šetriť, uvedomovať si ich hodnotu, sledovať ich spotrebu a tok v rámci každodenných aktivít. To všetko možno vtesnať do úrovne finančnej gramotnosti každého z nás. Slováci s ňou majú dlhodobý problém, a to nielen mladí, ale aj ekonomicky aktívni ľudia. Problémový vzťah k financiám má základy už v detstve.

Slovenskí žiaci majú s jeho budovaním stále problém a podľa medzinárodného prieskumu OECD o finančnej gramotnosti PISA z rokov 2012, 2015 ale aj 2018 skončili na podpriemerných priečkach. Odborníci aj preto odporúčajú začínať s vyučovaním základov finančnej gramotnosti už na základnej škole. V prospech hovoria aj výsledky posledného testovania PISA z roku 2018, kde vzorka 3 400 slovenských 15-ročných žiakov v otázkach uviedla, že už aktívne využívajú niektoré finančné nástroje:

• viac ako 75% žiakov realizovalo za posledných 12 mesiacov nákup na internete,
• približne polovica 15-ročných slovenských žiakov uviedla, že má bankový účet,
• viac ako 40% žiakov uviedlo, že má a využíva platobnú kartu,
• viac ako 40% žiakov uviedlo, že za posledných 12 mesiacov uskutočnilo platbu mobilom.

Chápanie hodnoty peňazí a fungovania finančného trhu je pre praktický život viac ako potrebné a v dospelosti sa odrazí na dôležitých životných rozhodnutiach. Dnešné deti nepoznajú hodnotu peňazí a hodnotu ľudskej práce. Často dostávam od detí otázky typu: Je 10 eur za toto veľa alebo nie? Mali by sme ich to učiť už s nástupom do školy, aby si v budúcnosti vedeli riadiť vlastné financie čo najzodpovednejšie a najoptimálnejšie, aby vedeli plánovať, sporiť, investovať. Niet pochýb o tom, že čo sa v detstve naučíme, využijeme v budúcnosti. Návyky z detstva môžu náš život ovplyvniť pozitívne, no ak ide o zlozvyky, aj negatívne.

Nízka miera finančnej gramotnosti vo väčšine prípadov vedie k bludnému kruhu: neprimerané míňanie, nevýhodné pôžičky, zadlžovanie sa, exekúcie. Návyk správneho hospodárenia s peniazmi má intenzívny vplyv na celkovú životnú stabilitu, v ktorej sa človek nachádza v dospelosti. Mladým ľuďom vyššia úroveň finančnej gramotnosti pomôže ľahšie si vedieť správne vybrať napríklad najvhodnejšieho operátora telekomunikačných služieb alebo dodávateľa energií do domácnosti. Ak budú neskôr brigádovať alebo pracovať, budú vedieť, prečo dostanú menej ako bola dohodnutá mzda. Mali by tiež vedieť, čo sú dane a odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a akú protihodnotu za ne dostanú. Budú lepšie vedieť ako si vybrať z veľkej ponuky bánk, v ktorej si otvoriť účet s platobnou kartou, kedy a za akých podmienok môžu získať úver na bývanie alebo kedy a prečo je dobré uzavrieť vhodnú poistku.

Manažment financií súvisí aj so zmyslom pre zodpovednosť a so samostatnosťou. Každý rodič chce, aby z jeho dieťaťa vyrástol zodpovedný a sebavedomý človek, ktorý si uvedomuje hodnotu svojej práce a schopností a vďaka finančnej gramotnosti si uvedomuje aj rozdiel medzi finančnou stabilitou a nereálnymi predstavami o bohatstve. Finančná gramotnosť nás učí hospodáriť, ovládať svoje financie a zároveň sa nimi nenechať ovládať. So vzdelávaním v tejto oblasti je ideálne začať už na prvom stupni základných škôl.

Bohužiaľ, dnes je finančné vzdelávanie detí na slabej úrovni a to i napriek tomu, že už dvanásť rokov existuje tzv. Národný štandard finančnej gramotnosti (t.j. obsah takéhoto vzdelávania). Je to dôsledok niekoľkých základných problémov. Na vyučovanie finančnej gramotnosti musí mať aj samotný učiteľ dostatočné vzdelanie, aby mohol všetky potrebné informácie sprostredkovať žiakom. Ani vysoké školy a odbory pedagogického zamerania na túto nutnosť nereagujú dostatočne a na takýto druh vzdelávania budúcich učiteľov nepripravujú. Problémom je aj minimum voľne dostupných použiteľných materiálov a metodík k výučbe základov finančnej gramotnosti. Aby mohli učitelia deti vzdelávať v oblasti finančnej gramotnosti, je nutné aj finančné vzdelávanie pre ich vlastné potreby. Mali by vedieť svoje vedomosti a životné skúsenosti posúvať ďalej deťom. Pomôcť by im mohla aj vhodná literatúra, napríklad už aj v praxi overená séria pracovných učebníc pre žiakov a pedagógov Financie v praxi, v ktorej sú zapracované skúsenosti zo siedmych rokov, počas ktorých som realizoval vzdelávanie základov finančnej gramotnosti či už vrámci hodín matematiky alebo neskôr aj vrámci samostatného predmetu venovanému finančnému vzdelávaniu. Učitelia si môžu pomôcť aj hravým prístupom - na trhu sú dostupné rôzne hry zamerané na podporu a využitie finančnej gramotnosti.

Ako som spomínal, sám osobne na jednej bratislavskej základnej škole vyučujem samostatný predmet zameraný na základy finančnej gramotnosti. Od školského roku 2020/2021 sa do vyučovania základov finančnej gramotnosti ako samostatného predmetu zapájajú ďalšie bratislavské ale aj mimobratislavské školy. Začať možno históriou peňazí a postupne sa dostať k nie tak dávnej minulosti, keď boli v platnosti slovenské koruny a k prepočtom eurá na iné meny, či už v okolitých štátoch, alebo v rámci európskej únie. Učíme sa, napríklad, čítať faktúry za mobil a podľa čoho si ho máme vyberať, ako si najlepšie vybrať ponuku na výlety, dovolenky, či ako využívať rôzne druhy zliav, ktoré nám dnes už ponúkajú takmer v každom obchode. Riešime reálne veci zo života, napríklad, ako znížiť spotrebu za elektrinu, vodu, ako čítať faktúry a podobne. 

Myslím si, že žiaci vo veku 13 až 16 rokov si už uvedomujú potrebu zaoberať sa takýmito témami a zisťovaním benefitov, ktoré s nimi súvisia. Na hodinách predmetu Financie som ako učiteľ ešte nikdy nedostal žiadnu z nekonečných otázok žiakov typu „A načo mi to bude?“ alebo „Kedy a kde toto v budúcnosti využijem?“.

Finančná gramotnosť nie je len o hospodárení s peniazmi, ale aj o schopnosti peniaze zarobiť. Až keď dokážeme zarobiť peniaze, až potom môžeme s nimi hospodáriť. Školy primárne vychovávajú zamestnancov, ktorý majú len jeden zdroj príjmu v dospelosti. Zarobiť sa dá ale aj podnikaním, vlastníctvom firmy alebo investovaním. Nie každý bude majiteľ firmy a top podnikateľ, ale prečo by si každý nemohol podnikaním alebo investovaním privyrobiť popri zamestnaní? Celoživotný zamestnanec sa musí naučiť stanoviť cenu svojej práce a prestať pracovať za minimum len preto, lebo má strach, že si inú prácu nenájde. Keď ľudia prestanú mať strach z podnikania, investovania a pýtania si viac peňazí za prácu, tak získajú schopnosť zarobiť viac peňazí pre seba.

Finančné návyky sú rovnaké návyky ako stravovacie alebo návyky správania. Niektorí ľudia nikdy nezmenia spôsob stravovania aj keď vedia, že si škodia. Hlavné pravidlo finančnej gramotnosti je, že „nesmieš míňať viac ako zarobíš“. Ak majú klienti bánk povolené prečerpania na účte (dobrovoľný mínus) a tvária sa, že je to ich finančná rezerva, tak porušujú toto pravidlo. Až tretina Slovákov končí každý mesiac v mínuse na povolenom prečerpaní na účte alebo kreditnej karte.

Rozumieť hospodáreniu s peniazmi naučí len ten, kto vie hospodáriť s vlastnými peniazmi. Až tretina slovenských domácností neušetrí z výplaty vôbec nič. Už z prvého vreckového si má dieťa odložiť časť na „horšie časy“. Ale ak dieťa vidí spotrebný život svojich rodičov, tak opakuje rovnaké chyby. Štvrtina slovenských domácností posiela viac ako 30% z príjmu na splátky úverov a pôžičiek. Škola by mala poskytovať prístup k praktickým informáciám o rizikách a výhodách finančného trhu. Nielen na jednorázových prednáškach, ale pravidelne, prostredníctvom učebných osnov. Finančne gramotný sa stávame vtedy, keď dokážeme zarobiť toľko, koľko potrebujeme na svoje výdavky, ciele a ešte nám zostane navyše. Finančnú disciplínu si môžeme zvyšovať aj pravidelným sledovaním vlastných výdavkov. Pri kontrole výdavkov hľadáme miesta, kde môžeme ušetriť (upraviť paušál na telefón, znížiť poplatky finančným inštitúciám, znížiť splátky úverov, upraviť spotrebu - náklady na stravu, zábavu, oblečenie…).

Zorientovať sa vo svete peňazí však rozhodne nie je jednoduché a preto je potrebné podať tieto zručnosti didakticky vhodnou a uchopiteľnou formou. Chceme žiakom pomôcť vybudovať pevné základy, na ktorých budú v môcť budúcnosti stavať. Zodpovedný prístup je nevyhnutný pre optimálne riadenie osobných financií. Vedieť zvážiť svoje reálne možnosti v rôznych životných situáciách, vyhodnocovať možné dôsledky a prijímať rozhodnutia na základe nich je kľúčovým predpokladom finančnej samostatnosti.

Koncept finančnej gramotnosti nie je intuitívny a je nesmierne dôležité vedieť ho podať adekvátnou formou. Obzvlášť pri dynamike s akou sa svet financií mení je potrebné dohliadať na neustály prísun aktuálnych informácií nakoľko pedagógovia zvyčajne nie sú finanční experti.

Hlavné dôvody, prečo učiť deti a mládež finančnej gramotnosti na školách:

• dochádza k prepojeniu finančných znalostí, postojov a zodpovednosti detí za svoje rozhodnutia s ich potrebou v reálnom živote,
• témy a úlohy sú pre žiakov atraktívne, zapájajú sa aj pasívni alebo menej aktívni žiaci,
• oblasť finančnej gramotnosti ponúka väčší a rôznorodejší záber, kde si každý môže nájsť to, v čom môže byť lepší ako iní
• v budúcnosti sú schopné lepšie odhadnúť hodnotu svojej práce, vypýtať si pri hľadaní zamestnania adekvátne finančné ohodnotenie, vyznať sa v zmluvných vzťahoch,
• je pravdepodobnejšie, že sa vyhnú rizikám spojeným s hospodárením s peniazmi, finančné rozhodnutia budú pre ne jednoduchšie, dokážu si lepšie plánovať príjmy a výdaje, vyhnúť sa tak dlhom alebo zle zvoleným bankovým produktom.

Ako vyučovať základy finančnej gramotnosti?

• Začlenenie do jednotlivých predmetov, uplatnenie medzipredmetových vzťahov
• Realizovanie v blokovom vyučovaní(napr. raz za dva mesiace tzv. deň finančnej gramotnosti, teda 5 dní v školskom roku)
• Realizovanie formou kurzov
• Najideálnejšie vytvoriť samostatný predmet(vhodný už od 7. ročníka ZŠ)

Mgr. Peter Tóth, PhD.