Vždy hľadám súvislosti a prepojenia s bežným životom

Mgr. Michal Bohuš – vyštudoval slovenský jazyk a dejepis na PdF UK, okrem výučby týchto predmetov na gymnáziu sa úspešne venuje rôznym vzdelávacím projektom, je spoluautorom knihy Všetko malo byť inak – Slovensko po roku 1945 z roku 2019. Vo vyučovaní kladie dôraz na aktívnu a samostatnú prácu žiakov či rozvoj ich praktických zručností.

• Vyštudovali ste pedagogickú fakultu a pri povolaní učiteľa ste aj ostali, čo je vzácne. Aké okolnosti vás presvedčili ostať v tomto odbore?

Keď som na vysokú školu prichádzal, zďaleka som nebol presvedčený, že chcem byť učiteľom, napokon však k tomu došlo úplne spontánne a prirodzene. Prvú pracovnú ponuku som dostal ešte pred magisterskými štátnicami a hoci som na škole ostal len rok, stačilo to, aby som sa presvedčil, že učenie a práca s mladými ľuďmi ma baví a chcem v nej pokračovať.

• O tom, že učiteľské povolanie milujete, svedčí i vaša aktivita v rôznych vzdelávacích projektoch, ste absolventom Komenského inštitútu, IRPU, pracujete pre Indíciu... Aká je vaša vízia vzdelávania?

Pre mňa je kľúčovým slovom vo vzdelávaní zmysluplnosť. Som presvedčený, že hlavnou úlohou školy je pripravovať žiakov na život, a to sa môže diať, iba ak si v nej osvoja zručnosti, ktoré im pomôžu byť úspešní v pracovnom i súkromnom živote. Preto sa snažím, aby žiaci na mojich hodinách neboli len pasívnymi prijímateľmi hotových poznatkov, ale aby ich sami budovali svojou vlastnou aktivitou a premýšľaním. Zároveň verím, že takéto vyučovanie môže byť aj pre samotných žiakov zaujímavejšie a motivujúcejšie ako klasické sedenie a počúvanie učiteľovho výkladu.

• Slovenský jazyk a dejepis je náročná kombinácia predmetov. Vyučujete oba predmety. Aké triky sa vám najviac osvedčujú vo výučbe týchto predmetov?

V duchu mojej snahy o zmysluplnosť vyučovania vždy hľadám súvislosti a prepojenia s bežným životom, aby si žiaci uvedomili, že sa učia niečo, čo sa im jedného dňa môže zísť. Na slovenčine preto namiesto „drilovania“ gramatiky a pravopisu kladiem dôraz skôr na rozvoj komunikačných a čitateľských zručností. Na literatúre sa zasa snažím v rámci možností dať žiakom slobodu výberu, aby aspoň občas mohli čítať to, čo ich naozaj baví. Často tiež pracujem s vecnými textami na aktuálne témy blízke žiakom a ich životu. Dejepis je v tomto smere zložitejší, ale aj tam sa dajú nachádzať súvislosti so súčasnosťou či nedávnou minulosťou. Tak vznikajú príležitosti na diskusie a tréning argumentácie či kritického myslenia.

   Slovenský jazyk nepatrí medzi obľúbené predmety. Jeho popularita sa stráca už na základnej škole. Čím si myslíte, že je to spôsobené, a ako by mohla pomôcť dvihnúť krivku hore nová pracovná učebnica Slovenského jazyka pre SŠ?

Myslím, že žiakov na slovenčine ubíja najmä množstvo teórie a pravidiel, ktoré učitelia často sprostredkujú formou výkladu. Následne sa táto teória upevňuje v izolovaných cvičeniach, pri ktorých žiaci nevidia ich praktické využitie. My sme sa v učebnici naopak pokúsili väčšinu výkladového textu nahradiť úlohami a zadaniami, pri ktorých budú aktívni najmä žiaci a sami si postupne vyvodia kľúčové poznatky. Pri ich aplikácii sme zasa kládli dôraz najmä na prácu s rozmanitými textami a štylistické využitie jazykových prostriedkov v rôznych komunikačných situáciách, s ktorými sa žiaci stretnú aj v bežnom živote.

• Ste autorom metodickej príručky k dejepisnej publikácii Všetko malo byť inak – Slovensko po roku 1945, ktoré vzorce úloh z tejto príručky sa vám osvedčili aj v učebnici slovenského jazyka a naopak – ktoré sa nedali aplikovať?

Keďže v oboch predmetoch som vychádzal z rovnakých princípov samostatnej, aktívnej práce žiakov a rozvoja praktických zručností, aj obe učebnice majú mnoho spoločného a viacero úloh z dejepisnej príručky bolo replikovateľných aj v slovenčine. Podobnosti sú najmä v tom, že obe učebnice venujú veľký priestor práci s textami, diskusiám a tréningu argumentácie a kritického myslenia. Rozdiely sú samozrejme najmä v tematickej orientácii použitých zdrojov a prameňov. Zatiaľ čo v dejepise som bol limitovaný historickým obdobím, ktorému sme sa venovali, v slovenčine som mohol vyberať texty, ktoré boli rozmanitejšie štylisticky, tematicky aj dobovo.

• V učebnici kladiete dôraz aj na princíp spolupráce medzi žiakmi. Aj vy ste učebnicu tvorili s tímom spolupracovníkov, v čom bola táto práca obohacujúca a v čom náročná?

Veľmi príjemne bolo, že som dostal príležitosť sám si zostaviť autorský kolektív, prizval som tak k spolupráci ľudí s podobnou víziou a predstavami o vzdelávaní. Vďaka tomu sme sa bez problémov zhodli na základnej koncepcii učebnice a všetky kapitoly sa nesú v podobnom duchu, hoci sú od rôznych autorov. Vzájomná spolupráca a pripomienkovanie nám zároveň poskytlo aj cenný odstup pri pohľade na našu prácu a prínosná bola aj z hľadiska inšpirácie. Náročná bola spolupráca najmä logisticky, keďže pôsobíme na rôznych školách, nebolo jednoduché nájsť si čas a priestor na spoločné stretávanie sa a konzultácie. Lockdown všetko ešte skomplikoval, keďže všetka naša komunikácia sa presunula do online priestoru. 

• Počas tvorby učebnice ste boli na materskej dovolenke, pričom pracujete na pokračovaní učebnice slovenčiny. Nechýba Vám inšpirácia zo stredoškolského prostredia? Alebo naopak – vaše deti sú dobrým zdrojom inšpirácie pre zaujímavé a hravé úlohy.

Keďže moje deti sú ešte v predškolskom veku, na materskú dovolenku som neodchádzal kvôli inšpirácii, v tomto smere som sa spoliehal skôr na seba a svoje skúsenosti. Naivne som však dúfal, že budem mať viac času a pokoja na písanie. Z tohto omylu som však bol veľmi rýchlo vyvedený a pochopil som, že materská dovolenka skutočne nie je nijaká dovolenka. S tvorbou pokračovania učebnice som teda napriek roku mimo školy pozadu, podarilo sa mi však aspoň zozbierať množstvo nápadov, ktoré budem postupne dávať na papier.

• Čo je pre vás najlepším relaxom? Sú to aktivity príbuzné odboru alebo vypnete pri úplne iných aktivitách? Sú aj tieto aktivity pre vás inšpiračným zdrojom pre vzdelávacie projekty?

Z príbuzných aktivít by som určite vypichol čítanie, najradšej mám stále beletriu, najmä klasiku, v poslednom čase sa však snažím oboznamovať aj so súčasnou literatúrou a literatúrou faktu. Keď od premýšľania a psychickej práce potrebujem vypnúť, idem na túru alebo si zabehať, vtedy si výborne vyčistím hlavu a pri behu často prichádzajú aj výborné nápady. Veľa voľného času sa, samozrejme, snažím tráviť aj s manželkou a deťmi.

Pripravila Beata Pecková