Viola Kúdelová: Chýba väčšia integrácia tvorivých prístupov do výučby

Mgr. Viola Kúdelová, vždy usmiata učiteľka prvého stupňa s dlhoročnými skúsenosťami, zakladateľka Škola tvorivo, milovníčka (nielen detských) kníh a naša milá lektorka. Stretnúť sa s ňou môžete na viacerých seminároch, aktualizačných vzdelávaniach, či otvorených hodinách v MŠ a ZŠ. Jej citovou záležitosťou naďalej ostáva Tvorivé čítanie.

Violka, prečo učiteľstvo?

Učiteľstvo mi dáva priestor pomáhať deťom objavovať svet, rozvíjať ich zručnosti a formovať ich hodnoty. Je to nielen práca, je to v prvom rade poslanie, v ktorom vidím zmysel, pretože mi dáva možnosť vidieť rast každého dieťaťa.

Napĺňa ťa práca s deťmi?

Na práci s deťmi ma najviac teší ich autentickosť, prirodzená zvedavosť a nefalšovaná radosť z objavovania nových vecí. Deti majú neuveriteľnú schopnosť pýtať sa otázky, ktoré

nás dospelých vedia prekvapiť, nútia zamyslieť sa a prehodnotiť naše zaužívané názory a postoje. Mám pocit, že pri práci s deťmi neustále rastiem aj ja, pretože každé z nich prichádza so svojím jedinečným pohľadom na svet. Je úžasné vidieť, ako sa im rozžiaria oči, keď pochopia niečo nové alebo keď prejavia svoj názor. Otázka „To už končí hodina? Tak skoro?“ je jedna z vecí, ktoré ma motivujú a pripomínajú mi, prečo má práca učiteľa taký veľký význam.

foto: Abcedu

Baví ťa viac viesť workshopy pre učiteľov alebo otvorené hodiny?

Každé z nich má svoje čaro. Workshopy mi umožňujú zdieľať osvedčené metódy a prinášať inšpiratívne nápady, ktoré si môžu učitelia osvojiť a začleniť do vlastnej výučby. Keď učitelia vidia, že sa s podobnými výzvami stretávame všetci, vzbudzuje to pocit spolupatričnosti a vzájomnej podpory. Vzniká medzi nami interakcia, zdieľame svoje skúsenosti z praxe a vzájomne si tým pomáhame. Spätná väzba, ktorú dostávam ma utvrdzuje v tom, že je to pre kolegov dôležité, zaujímavé a vie im to pomôcť.

Na druhej strane, otvorené hodiny s deťmi sú okamžitá spätná väzba. Vidieť, ako žiaci reagujú na nové aktivity, sledovať ich spontánne reakcie a pozorovať, ako vzájomne spolupracujú - to je zážitok, ktorý sa nedá ničím nahradiť. Prepájať teóriu s praxou priamo pri práci s deťmi je skvelý pocit. Veľmi ma to baví.

Ako si získať súčasného žiaka?

Súčasné deti potrebujú mať pocit, že ich svet, ich názory a skúsenosti sú pre nás dôležité. Že oni sú pre nás dôležití. Získať ich pozornosť znamená aktívne pracovať s ich záujmami a nebáť sa využiť ich prirodzenú zvedavosť. Vzdelávanie im musí dávať zmysel a malo by byť interaktívne. Je nutné ukázať deťom, že učenie nie je len o pasívnom prijímaní faktov, ale je to dynamický proces, v ktorom oni sami hrajú dôležitú úlohu.

Digitálna doba taktiež ponúka možnosti, ako rozvíjať záujem žiakov pomocou moderných nástrojov a hier. Tak im vieme ukázať, že učenie môže byť aj zábava. Zároveň nezabúdajme technológie kombinovať s metódami, ktoré podporujú osobný rozvoj dieťaťa. Základom sú zmysluplné úlohy a aktivity, ktoré súvisia so skutočnými problémami a potrebami detí nielen v triede a v škole, ale aj v rodine, či v ich osobnom živote. Deti sa potrebujú cítiť v škole bezpečne, rešpektovane. Keď im ukážeme, že ich pocity a názory neberieme na ľahkú váhu, posilní to ich pozitívny vzťah ku škole a chuť sa zapájať sa.

A v neposlednom rade je to tvorivý prístup k učeniu. Využívanie aktívnych metód, ako sú hry, experimenty, skupinová práca, či diskusie. To všetko podporuje u detí rozvoj kreativity a kritického myslenia. Pedagóg tiež musí vedieť pracovať s chybami. Chyby sú potrebným nástrojom učenia. A samozrejme, nesmie tu chýbať osobný kontakt. Žiak potrebuje mať možnosť vyjadriť sa. Je pre neho veľmi dôležité spoznať, aj s pomocou učiteľa, svoje silné, ale aj slabšie stránky. Úlohou pedagóga je zistiť ako ho pozitívne motivovať k ďalšej práci.

Ako na skupinovú prácu?

Skupinová práca môže byť veľmi obohacujúca, ak je správne nastavená. Je dôležité, aby každé dieťa v skupine malo svoju úlohu, za ktorú zodpovedá. Úlohy môžu byť rozdelené na základe silných stránok detí, čím v nich dokážeme budovať zdravé sebavedomie. Môžu tak zažiť pocit úspechu. Dôležitá je aj spätná väzba. Deti hodnotia nielen svoje vlastné výkony, ale aj spoluprácu s ostatnými spolužiakmi. Diskusia o tom, čo sa podarilo a čo by mohli zlepšiť, im pomáha učiť sa akceptovať rozdielne názory. Skupinová práca tiež podporuje schopnosť empatie a učí počúvať sa navzájom, čo sú pre život veľmi cenné zručnosti. Je najefektívnejšia vtedy, keď deti pochopia, že úspech celej skupiny závisí od ich vzájomnej spolupráce a spoločného úsilia.

Má byť učiteľ dieťaťu priateľom alebo autoritou?

Ideálne je nájsť zdravú rovnováhu medzi oboma prístupmi. Byť ich sprievodcom a oporou, ale zároveň byť schopný budovať si prirodzenú autoritu. Dôležitý je vzájomný rešpekt. Byť priateľom do tej miery, že deti vedia, že sa na vás môžu s dôverou obrátiť a môžu sa vo vašej prítomnosti cítiť bezpečne. Dôvera a rešpekt by mali byť vzájomné. Myslím si, že byť dobrým učiteľom znamená byť empatickým, spravodlivým a inšpirujúcim vzorom, ktorý deti usmerňuje a podporuje, ale nediktuje im, čo majú robiť, bez toho, aby bral do úvahy ich názor a osobnosť.

Čo ti doposiaľ na prvom stupni chýba?

Väčší priestor pre rozvoj kritického myslenia a kreatívnych zručností. Výučba by sa mala viac zameriavať na to, aby deti pochopili, že vzdelávanie nie je len o memorovaní faktov a ich pasívnom prijímaní, ale predovšetkým o schopnosti premýšľať, vyhodnocovať informácie, samostatne uvažovať, diskutovať a argumentovať.

Chýba väčšia integrácia tvorivých prístupov do výučby. Takých, ktoré deti vtiahnu do procesu objavovania a pomôžu im rozvíjať schopnosti, ktoré budú potrebovať v reálnom živote. Mnohým deťom chýba empatia. Potrebujú pomoc pri hľadaní spôsobov ako riešiť konflikty, zvládať stres, či rozpoznávať vlastné, ale aj cudzie emócie. Prvý stupeň je ideálnym obdobím na rozvoj týchto schopností. Hoci sa čítaniu na prvom stupni venuje veľká pozornosť, dôraz musíme klásť na čítanie textu s porozumením. Zisťovať, či deti skutočne rozumejú významu a kontextu daného textu. Až potom môžeme ďalej pracovať na rozvoji kritického myslenia.

Potrebovali by sme viac priestoru na zážitkové učenie a experimenty. Deti by sa tak mohli učiť cez priamu skúsenosť, čo je oveľa efektívnejšie. Učiteľ by mal častejšie stavať do úlohy facilitátora, a nie len niekoho, kto deťom sprostredkúva informácie. Mal by deti usmerňovať, ale zároveň viesť k samostatnosti. Deti sa napríklad prirodzene rady hýbu. Pohyb často využívam pri najrôznejších aktivitách na hodinách. Žiaci nemusia neustále sedieť v laviciach. Mnohé aktivity sa dajú robiť aj v priestore. Má to pozitívny vplyv tak na ich náladu, ako aj sústredenie.

A napokon vidím veľkú potrebu poskytnúť deťom aj rodičom kvalitnú psychologickú, ale aj logopedickú podporu. Tá by učiteľom a žiakom pomohla zvládnuť súčasné emocionálne aj psychologické výzvy.

Ako si môže učiteľ na prvom stupni uľahčiť prácu?

Predovšetkým tým, že bude efektívne využívať pomôcky a metódy, ktoré deti vedú k samostatnosti a zodpovednosti za vlastné učenie. Ale aj vytvorením jasnej štruktúry hodín a zadefinovaním zrozumiteľných pravidiel. Pomáha aj využívanie rôznych foriem práce, ako napríklad skupinová práca, ktorá umožňuje deťom vzájomne si pomáhať a poskytuje im príležitosť na rozvoj ich komunikačných, argumentačných a sociálnych zručností. Prípadne projekty. Učiteľovi vedia ušetriť veľa času. Myslím, že dôležité je aj pravidelné zdieľanie skúseností a nápadov s kolegami.

Tvorivé čítanie alebo tvorivé písanie?

Obe majú svoj význam a prínos, ale ak by som si mala vybrať, tvorivé čítanie považujem za základ. Umožňuje deťom lepšie pochopiť texty, rozvíja ich kritické myslenie a učí ich pracovať s príbehmi a informáciami. Keď deti zvládnu základné techniky čítania s porozumením, prirodzene ich to privedie k tvorivému písaniu. Čítanie je bránou k rozvoju imaginácie a fantázie. Budovanie pozitívneho vzťahu k čítaniu je výborným odrazovým mostíkom pre neskoršie tvorivé písanie.

Pri tvorivom čítaní sa deti učia nielen čítať, ale aj klásť otázky. Premýšľajú nad textom, hľadajú odpovede medzi riadkami, idú pod povrch. Milujem, ako sa deťom pri čítaní otvára svet. Učia sa hodnotiť myšlienky postáv a vyjadrovať vlastné názory, pocity. Často kladiem otázky, ktoré deti povzbudzujú, aby text interpretovali na základe vlastných skúseností a fantázie.

Tvorivé písanie zase umožňuje deťom zdieľať svoje predstavy, vyjadriť myšlienky, emócie, rozvíjať fantáziu. Vymýšľajú vlastné postavy, tvoria príbehy a postupne experimentujú s jazykovými prostriedkami. Neskôr pracujú aj so slovníkmi a rozširujú si tak slovnú zásobu. Vidia, že ich nápady niekto ocení a to posilňuje ich sebavedomie. Deti mi neraz povedali: „Pani učiteľka, veď vy sa z našich príbehov tešíte viac, ako z knihy!“

Diskusia alebo memorovanie?

Diskusia. Pomáha deťom rozvíjať nielen schopnosť zrozumiteľne sa vyjadrovať, ale predovšetkým schopnosť počúvať druhých. Slúži nielen na osvojenie si potrebných vedomostí, ale rozvíja tiež ich kritické a analytické myslenie a komunikačné a argumentačné predpoklady. Toto všetko sú v dnešnom svete veľmi cenné zručnosti. Schopnosť vyhodnocovať dôveryhodnosť získaných informácií sa stáva čoraz potrebnejšou. Navyše informácie získané v rámci debaty sa v pamäti spracúvajú hlbšie ako pri bežnom memorovaní, keďže deti ich analyzujú a preberajú z rôznych uhlov pohľadu. Diskusia ponúka voľnejší priestor na otázky a detailnejšie skúmanie tém, čím sa vyučovanie stáva dynamickejšie a pre deti zaujímavejšie. Pridanou hodnotou je, že deti vnímajú, že ich názory sú rešpektované a vítané, cítia sa istejšie, čo buduje vzájomnú dôveru medzi žiakmi a učiteľom a vytvára v triede bezpečnejšie prostredie.

Správne využitie memorovania má svoje miesto, ale nemalo by byť dominantným prístupom vo výučbe. Dá sa efektívne skombinovať s diskusiou a praxou cez príbehy, experimenty alebo hry, kde si musia deti zapamätať určité fakty, no prichádza to prirodzene, nie mechanicky. Ak nie je správne nastavené, stáva sa z memorovania povrchné učenie bez hlbšieho porozumenia. Takto nadobudnuté vedomosti sú plytké a krátkodobé. Memorovanie môže zároveň deťom brániť v rozvoji analytických a tvorivých schopností, pretože nevedie k uvažovaniu a vnímaniu vzájomných súvislostí.

Na čo sa môžeme tešiť na tvojich seminároch?

Na mojich seminároch sa môžete tešiť na pestrú paletu aktivít, ktorými neskôr môžete obohatiť aj svoju výučbu. Sústredím sa na rozvoj čitateľskej gramotnosti so všetkým, čo k tomu patrí. Budeme sa venovať kreatívnemu čítaniu, kritickému mysleniu a hľadať spôsoby, ako deti zaujať a aktívne zapojiť do vyučovania. Naučíme sa tiež, ako efektívne na skupinovú prácu a diskusiu. Na seminároch sa zoznámite nielen s rôznymi praktickými technikami a osvedčenými učiteľskými metódami, ale ponúknem vám aj tipy na tvorivé aktivity a hry so žiakmi, ktoré som nadobudla počas svojej dlhoročnej učiteľskej praxe. Môžete ich hneď aplikovať v triede alebo sa môžete nechať inšpirovať ako využívať nové prístupy vo výučbe. A samozrejme nebudú chýbať ukážky konkrétnych kníh vhodných na prácu s deťmi.

Teším sa na všetkých učiteľov, ktorí chcú vzdelávanie svoje, i svojich žiakov, posúvať vpred a vytvárať pre deti prostredie, kde sa učenie stáva radosťou.

S Violou sa zhovárala: Mgr. Silvia Vráblová